Bátovsky Balvan
Prírodná pamiatka Bátovský balvan udivuje aj tým, že na skalnatom povrchu sa dokáže uchytiť rastlinstvo, dokonca aj stromy. Rekordná borovica lesná to dotiahla takmer k sedemdesiatke.
HROCHOŤ. Ojedinelá prírodná pamiatka Bátovský balvan, ktorá leží neďaleko Hrochote v okrese Banská Bystrica, je zaujímavým prírodným fenoménom. 14- metrov vysoký aglomerátový blok v starších štvrtohorách zvetral a zrútil sa doliny riečky Hučava. Zrejme aj kvôli tomu ho ľudia v okolí nazývajú bludným balvanom, hoci o klasický bludný balvan nejde. Týmto pojmom sa označujú skôr veľké bloky horniny, ktoré v dobe ľadovej prepravili ľadovce do veľkých vzdialeností a zastavili sa v geologicky odlišnom prostredí. Typickým príkladom sú napríklad škandinávske žuly rapakivi.
Bátovský balvan je však zaujímavý tým, že na nehostinnom skalnom povrchu sa dokáže uchytiť život. Sú to predovšetkým nízke borovice, či brezy. Podľa zoologičky správy CHKO Poľana vo Zvolene Natálie Rajtarovej vďačia stromy za živnú pôdu lišajníkom a machorastom, ktoré spolu s prachom a časticami zeme zo vzduchu vytvoria na povrchu skaly akýsi substrát . „ V súčasnosti tam tiež rastie viacero stromov, no z nich sa zrejme udržia iba tie najvitálnejšie," dodala zoologička.
Plytká vrstva, na ktorej rastú a skutočnosť že sa nedokážu dostatočne zakoreniť spôsobuje, že tieto stromy ľahko vyvráti vietor a občas je pre nich prekážkou aj vlastná váha. Silnejšie stromy odoberajú zásobu živín slabším, takže šancu prežiť na skale dlhší čas majú iba silnejšie jedince. Aj tie sú však zväčša zakrpatené a v porovnaní s ostatnými stromami žijú podstatne kratšie.
Rekordérom je dodnes borovica lesná, ktorá narástla do výšky takmer deviatich metrov, no v roku 1997 ju vyvrátil víchor.
„ Podľa letokruhov kolegovia z CHKO vtedy odhadli, že mohla mať asi 66 rokov, čo je vzhľadom na zložité podmienky pre rast pomerne vysoký vek," povedala zoologička.
Na archívnych záberoch z toho obdobia vidieť, že na vrchole balvana rástla ako osamelý strom, čo bolo zrejme jej výhodou a nemal jej kto odoberať živiny. Semienko tohto stromu zrejme na skale vyklíčilo v roku 1931.
Informacie z: www.sme.sk
